Toto nie je karneval.

Osobne nepožívam vety o tom, že ľudia klamú a že sa neustále majú potrebu hrať na niečo odlišné. Všetci sme v podstate herci na tomto javisku. Nevadí mi, keď si ľudia plnia sny tým, že si vytvárajú identitu celkom po svojom. Mnohokrát je to práve krásne. Každý by mal byť svojim životným štýlom slobodný a šťastný.

A aj napriek tomu.

Existujú ľudia, ktorí majú vymyslené obavy z toho, že sú pre spoločnosť príliš bežní. Poznáte ich aj vy? Rozprávajú o sebe veci, ktoré nie sú pravdivé a ani ich dokonca nečinia šťastnými. Videl som už veľa knižníc v bytoch a domoch, ktoré boli plné kníh a majiteľ nevedel o čom. Kúpil ich, pretože je trápne mať knižnicu bez kníh. Rozpráva, že číta, pretože je vraj trápne nečítať. Chodia sto metrov do práce autom, pretože je trápne chodiť hromadnou dopravou. Osobne nerozumiem, čo je trápne na bezproblémovom dopravení do práce bez problémov s parkovacím miestom.

Už viete, koho mám na mysli.

Máme z ľudí strach. Nevravím, že nie je potrebné byť opatrní, no niektorí z nás sa boja priznať, že jeho rodičia nie sú práve zo šľachtického rodu. Mnohí sa boja priznať, že sa im páči počúvať Karla Gotta, alebo že nám je nepríjemné chodiť v noci.

Priatelia, dovoľte mi, aby som učinil priznanie o sebe.

Som človek, ktorý sa rád učí nové veci a nemusia byť jednoznačne potrebné do života. Milujem podvečery a farbu oblohy, keď deň končí a noc je na ceste. Nemám každého rád, no snažím sa ľudí akceptovať a tolerovať. Som optimista a zbožňujem snívať. Nepozerám často v televízii futbal a nie som alfa samec, ktorý sa rozumie do všetkých modelov áut. Moja manželka ma neirituje a veľakrát ma naučila veci, ktoré mi dovtedy nikto nevysvetlil. Občas cítim tlak, nie vždy sa mi darí v práci, sú ľudia, ktorí ma veľmi nemajú v láske a aj ja strácam občas nádej.

Naučil som sa s tým však žiť a pracovať na svojom zdokonalení.

RasťoKmeť…možné je všetko.

Podeľte sa o tieto informácie s priateľmi ...